Navigácia

Obsah

História

Ondrej Zacko

Páter Ondrej Zacko, SDB 1912-1996

 

Pestrá a zaujímavá bola životná púť aj nášho rodáka Ondreja Zacku. Narodil sa 3. októbra 1912 v Beluši. Jeho rodičmi boli Michal Zacko a Anna, rodená Pilátová. Bol jedným zo šiestich súrodencov. Otec im padol v prvej svetovej vojne. O rodinu sa starala matka, pri­čom jej pomáhal aj otcov brat a postupne aj dorastajúce deti.

Ondrej, ako sa sám vyjadril, už v mladosti pociťoval túžbu stať sa kňazom. Po skončení ľudovej školy ako 16 ročný, prostredníctvom a s pomocou saleziánskeho pátra Jána Hlúbika z Hrnčiaroviec, sa do­stal v roku 1928 do talianskeho Torina. V tamojšom saleziánskom kolégiu započal svoje štúdiá. O rok neskoršie, pri príležitosti blahore­čenia Don Bosca, prejavil záujem stať sa misionárom. Pre tento cieľ musel však absolvoval náročné štúdium. Tak sa dostal do severnej Afriky. Najprv tri roky študoval v alžírskom Orane a potom ďalšie tri roky v tuniskom Kartágu. Počas týchto rokov si osvojil aj francúzštinu.

Potom nasledovali roky noviciátu vo Francúzsku, počas nich teologické, filozofické a pedagogické štúdiá. Za rehoľného kňaza ho vysvätili v Lyone 28. júna 1947. Primície mal v Beluši 6. júla v tom istom roku. Po nich sa vrátil do Francúzska.

Dvadsať rokov pôsobil ako pe­dagóg v saleziánskych ústavoch a školách v Marseille. V tomto veľ­kom a rušnom prístavnom meste, kde žijú takmer všetky nácie sveta, medzi nimi aj hodne Afričanov, mal možnosť rozvíjať aj misionársku čin­nosť. Ďalších dvadsať rokov pôso­bil v pastorácii ako rehoľný kňaz v biskupstve Montpellier, a to vo via­cerých farnostiach.

Posledné roky, poznačené ve­kom a zdravotnými ťažkosťami, trá­vil v saleziánskej rezidencii v meste Montpellier. O posledných týždňoch jeho života informoval rodinu v Belu­ši jeho spolubrat páter Jean Magdinier. V liste uviedol, že páter Zacko nemal vážnejšiu chorobu, stratil však zrak. Jeho úmrtie prišlo vekom. Pred smrťou častejšie spomínal krstné mená svojich rodičov. Zomrel v saleziánskej rezidencii v Montpellier v kruhu svojich spolubratov 2. januára 1996. Tam ho aj pochovali 4. januára.

Páter Zacko nezabudol ani na svoju rodnú obec. Keď len mohol, vždy sem prišiel na kratší pobyt.

zacko