Menu
Obec Beluša
ObecBeluša

Obec

Záložky

Obec Beluša

Beluša je najväčšou obcou Púchovskej doliny a Trenčianskeho samosprávneho kraja.  Spolu s časťami Hloža, Podhorie a Belušské Slatiny má k 01.01.2024 6211 obyvateľov a leží v severnej časti Ilavskej kotliny na rozhraní Bielych Karpát, Javorníkov a Strážovských vrchov. Okrem prírodného bohatstva skrýva aj archeologické tajomstvá.

Vďaka východnej polohe bolo územie Beluše osídlené už v mladšej dobe kamennej. Dokazujú to tri lokality Hradište na bralnatom masíve, na pravom brehu Slatinského(Podhradského) potoka nad Prvými mojtínskymi vrátami.. Lokalita je úzko prepojená s dreveným hradom z povesti o Beluši, ktorý sa prepadol a slúžila obyvateľom jednej alebo viacerých osád v Mojtínskej doline alebo v Belušských Slatinách.

Prvá písomná zmienka o obci je z r. 1330. Je to doklad o určení chotárnej hranice, kde je Beluša označená jako „terra belos“. Najcharakteristickejšími remeslami pre Belušu bolo papučiarstvo a košikárstvo.   V r. 1893 tu vznikla Košíkarská škola, prvá na Slovensku, ktorá sa v r. 1900 prezentovala na Svetovej výstave v Paríži. Už 135 ročnú históriu má v obci dobrovoľný hasičský zbor Beluša. Svojich dobrovoľných hasičov má aj Hloža, podhorskí hasiči získavajú vynikajúce súťažné výsledky aj na medzinárodnom poli. 

Historické jadro obce tvorí neskoro renesančný rímsko–katolícky kostol z 1. polovice 17. stor., zbarokizovaný v 2. pol. 18. storočia, zasvätený sv. Alžbete Uhorskej s unikátnymi freskami. V jeho blízkosti sa nachádza najstaršia historická pamiatka Beluše – neskororománsky – ranogotický kostolík sv. Anny. Novou dominantou je od r. 2011 drevená socha devy Beluše v nadživotnej veľkosti známej z povesti o Beluši.

Miestna časť Belušské Slatiny ponúka  cez každé ročné obdobie  priestor na rekreáciu, turistiku, cykloturistiku. Belušský chotár je zaujímavý aj ako poľovnícky revír.

V r. 1889 boli v Belušských Slatinách vybudované kúpele, ktoré sú v súčasnosti v správe rehoľných sestier. Obľúbené sú pramene pri tzv. Lurdských jaskynkách. Svojím charakterom je liečivá voda podobná ako prameňom v Trenč. Tepliciach.

Beluša vďaka svojej výhodnej polohe, blízkosti k diaľnici i železnici,  vybudovanej infraštruktúre a stále sa rozvíjajúcom priestore pre bývanie i podnikanie čoraz viac nadobúda mestský charakter. Veľmi obľúbené a vyhľadávané sú obecné akcie- Belušský jarmok v poslednú júnovú nedeľu, Belušské kultúrne leto, detské Rozprávkovo, Fašiangové zabíjačky, či Stavanie májov.

 

Obecný úrad Beluša, ul. Farská 1045/6, 018 61 Beluša, tel: 042/2583 519, fax: 042/4624 820, e-mail: obec@belusa.sk, www.belusa.sk

 

Starosta obce

Prekop_JanJán Prekop


Narodený: 4. máj 1958
Ženatý: manželka Jarmila, deti: Ján, Kamil, Anna
Vzdelanie: stredoškolské elektrotechnické Púchov
Pracovné pôsobenie: Považská cementáreň Ladce, Slovenské elektrárne
Verejné funkcie: poslanec Obecného zastupiteľstva od r.1993
Záujmy: príroda, včelárstvo, poľovníctvo

Kontakt: Ul. Farská 1045/6, Beluša 018 61
Telefón: +421 42 2853 512
Mobilný kontakt: +421 903 405 410

E-mail: obec@belusa.sk

Základné údaje

1) Právomoci a kompetencie obce

a) Spôsob zriadenia obce:

Obec Beluša bola zriadená zákonom SNR č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení a to dňom volieb do orgánov samosprávy obcí t.j. v dňoch 23. a 24.11.1990

b Právomoci a kompetencie obce:

 Kompetencie obce (t-j- právomoc a pôsobnosť obce) sú stanovené:

- Ústavou Slovenskej republiky (najmä čl. 64-71)

- zákonom SNR č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (najmä par.4, par.11 ods. 4 a par. 13 zákona)

- platným právnym poriadkom Slovenskej republiky

- všeobecne záväznými nariadeniami obce na úseku samosprávnej pôsobnosti (čl.68 a čl.71 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky)

 

Počet obyvateľov k 1.1.2022- 6 209

GPS súradnice (obecný úrad)- 49.0652670, 18.3272988

belusa2 hloza Podhorie
Beluša    Hloža Podhorie
erb pecat hloza podhorie pecat

 

Symboly obce, výklad erbu obce - Barošovci

Erb obce - zapísaný v Heraldickom registri SR pod signatúrou HR 53/B-124/99. Rozkvitnutá heraldická ľalia striedavých farieb je zobrazená v modro-striebornom štiepenom štíte.

erb

Erb Beluše : je  znázornený  na  pečatiach  mestečka  Beluša  od roku  1770. Ľalia  ako  erbový  motív  pochádza z erbu  šľachtického  rodu  Barošovcov  z  Beluše. 

Popis erbu  : V  modro- striebornom  štiepenom  štíte  je  ľalia  s  kopijovitým  stredným  lupeňom , dvoma tyčinkovými  listami a dvoma  ľaliovými listami, všetko  zviazane  do  kytice.  Polovice  erbu  sú v striedavých  modrých  a strieborných  farbách.

Symbolika  erbu  : Ušľachtilý  štylizovaný  tvar heraldickej  ľalie má  svoj  pôvod  vo  Francúzku,  kde  je  ako  symbol  tamojších  kráľov  najpoprednejší  a najrozšírenejší.    Ľalia  je  symbolom  nevinnosti,  čistého  a ušľachtilého zmýšľania a panenskej čistoty, spojovaného hlavne s Pannou Máriou a panenskými sväticami. Biela ľalia býva tiež znamením večnej a aj po smrti trvajúcej lásky.

Z erbu  rodu Barošovcov je odvedený aj erb obce Beluša, ktorého symbolom sa stala štiepená ľalia.

Barošovci    patrili v 16 storočí medzi popredné vzdelanecké rody trenčianskej župy.O povýšenie rodu Baroš do šľachtického stavu sa zaslúžil hlavne básnik a učiteľ Peter Baroš  ( * 1540 † 1603 ), ktorý sa narodil v Beluši. Po štúdiách pôsobil ako učiteľ v Trenčíne. Neskôr si doplnil štúdia na univerzite vo Wittenbergu. Po návrate sa stal trenčianskym mestským  komorníkom ( 1582 ) a notárom -senátorom ( 1583 – 1595 ). Jeho ďalšiu kariéru obmedzila slepota. Do šľachtického stavu ho povýšil 13.apríla 1578 aj s bratom Jakubom kráľ Rudolf I. Vtedy prijali prídomok Baroš z Beluše.  Postupne získali majetky v obciach Považská Bystrica, Slopná, Pružina, Klobušice. V 17. storočí z rodu vynikli Mikuláš, ktorý bol v rokoch 1597 – 1601 rektor ilavskej školy a Ján, ktorý bol v roku 1661 farárom v Domaniži. V 18. storočí ďalší Ján ( † 1751 ), bol v roku 1727 považskobystrický farár, avšak v rokoch 1741 – 1751 už ostrihomský kanonik. Viacerí  členovia rodu sa presadili aj v stoličnej a krajinskej správe. Počas 18. storočia  môžeme členov  značne rozvetveného  rodu zaznamenať prakticky po celom Uhorsku.  Medzi najznámejších členov rodu v 19. storočí patril Gabriel, ktorý bol významný uhorský minister spojov a verejných prác, pochovaný je v rod inom mauzóleu v Klobušiciach.

Zo symboliky erbu Baroš  je odvedená aj symbolika Hlože, Panna Mária s dieťatkom ako symbol príkladu pre náš svetský život. Tento symbol má tiež ľalia. Taktiež symbolika Podhoria ruža, predstavuje symbol lásky krásy a radosti. Vychádza tiež z erbu Baroš.

 

Vlajka obce - pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej (1/6), bielej (2/6), modrej (2/6) a bielej (1/6). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu

znak1

Pečať obce - je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC BELUŠA.

znak2

Obec

Obecný úrad Beluša

Pondelok:
7:30 - 11:00 11:30 - 15:30
Utorok, Štvrtok:
7:30 - 11:00 11:30 - 15:00
Streda:
7:30 - 11:00 11:30 - 17:00

Zberný dvor Beluša

Utorok 8:00-15:00, Streda 8:00-18:00, Sobota 8:00-15:00

Kompostáreň- každý pondelok, 12:00-16:00

Kontakty zamestnancov Obecného úradu Beluša

Univerzálny prekladač

Preklad (translations)

Mobilná aplikácia

Sledujte informácie z nášho webu v mobilnej aplikácii - V OBRAZE.

NATUR-PACK

NATUR Pack