Novšie dejiny

V obci vybudovali v roku 1931 novú hasičskú zbrojnicu. Obstarali aj novú motorovú striekačku s výkonom 1600 litrov vody za minútu a 400 metrov hadíc.

Novú školu slávnostne otvorili 15. novembra 1932. Pomenovali ju podľa prezidenta republiky Masarykovou školou, k čomu dal súhlas sám prezident.

Dôsledky hospodárskej krízy v rokoch 1931-1934 doľahli aj na našu republiku a pocítila ich aj Beluša. Výrazom nespokojnosti obyvateľov Beluše v tomto období, bol aj protestný pochod z obce v roku 1934 do Ilavy, sídla okresu.

Telefón v Beluši zaviedli po prvý raz v roku 1934 a to pre dvoch účastníkov.

Ku stavbe kultúrneho domu, ktorú obec postrádala už dávnejšie, pristúpili v roku 1938. tento objekt postavili občania z veľkej časti svojpomocou.

Opakujúce sa povodne (1. marca a 14. septembra 1937) spôsobené Pružinkou si vynútili reguláciu tohto potoka. Práce započali v roku 1939. Regulačné práce sa ukončili už za Slovenského štátu.

Druhá svetová vojna si vyžiadala viacero obetí z radov obyvateľstva. Nemecké vojsko 6. októbra 1944 obsadilo budovu belušskej ľudovej školy. Vyučovanie bolo prerušené až do 6. novembra, kedy na žiadosť riaditeľa meštianky nemecký veliteľ uvoľnil dve triedy na poschodí. Od 15. januára 1945 celý objekt obsadilo opäť toto vojsko, pričom do časti školy umiestnili maďarské deti, evakuované z Rimavskej Soboty. Koncom roku 1944 nemecké vojsko vypálilo salaše a koliby dvanástim obyvateľom z Beluše.

Obec 20. apríla 1945 bombardovali. Obyvateľstvo žilo v strachu pred frontovými udalosťami. Jednotky Sovietskej armády prichádzajúce od Mojtína v noci z 30. apríla na 1. mája 1945 Belušu spolu aj s Hložou a Podhorím oslobodili. Nemci ešte večer 30. apríla vyhadzovali mosty a lávky cez Pružinku a Konopný potok.

V rokoch po druhej svetovej vojne medzi prvoradé úlohy miestneho národného výboru patrila obnova zničených mostov, komunikácii a poškodených domov. V rokoch socialistického štátu obyvatelia Beluše v rámci občianskej aktivity sa podieľali na výstavbe viacerých verejnoprospešných budov, a to pri stavbe budovy miestneho národného výboru (objekt dnešného Obecného úradu), domu služieb, hasičskej zbrojnice, objektu knižnice, drobných prevádzok a školskej jedálne, materskej škôlky, zdravotného strediska (kompletnou rekonštrukciou prešlo v roku 2014), motela Slatina (zhorel v roku 2013) ako aj pri rozšírení kultúrneho domu.
V roku 2015 bolo vybudované nové Trhovisko. 

Pracovné príležitosti obyvateľom Beluše, okrem okolitých veľkých závodov ako sú Cementáreň Ladce, Matador Púchov, Makyta Púchov a strojárenské firmy v Dubnici nad Váhom a Považskej Bystrici, poskytujú aj menšie závody a podniky priamo v Beluši - CCN group Slovakia s.r.o. (otovrený v roku 2015, ktorým sa rozšírila tradícia strojárstva v obci), BAAS s.r.o, Metallform s.r.o., Elastomer s.r.o.,  Agrotip atď. 

Beluša, ktorá má toho času takmer 6000  obyvateľov, s vodovodom a postupujúcou plynofikáciou, ako aj s rozvetvenou obchodnou sieťou i službami, čoraz viac nadobúda mestský charakter, čím sa blíži k svojmu dlhodobému historickému dedičstvu, nezabudnuteľnému trhovému mestečku s viacerými privilégiami. Buduje sa individuálna bytová výstavba i výstavba bytov, v obci bolo vybudovaných 7 detských ihrísk, okrem multifunkčného ihriska v areáli základnej školy, je ďalšie ihrisko v areáli TJ KOVO Beluša.  V strede obce sú moderné výškové bytové budovy, vytvorili sa nové ulice a už teraz sa črtajú nové časti budúceho mesta. Skôr alebo neskôr sa Beluša obnoví a získa práva a privilégia mesta, tak ako to bolo v minulosti.