Navigácia

Obsah

História

Prehľad histórie

Beluša, ktorá v ďalšom vývoji v historických prameňoch väčšinou sa uvádza ako "oppidum", čo znamená opevnené mestečko, do roku 1439 bola súčasťou Trenčianskeho panstva. Po roku 1439 bola už súčasťou Ilavského panstva.


Charakteristickým znakom mestečiek, teda aj Beluše, bola vnútorná samospráva s právom voliť si richtára a mestskú radu. Pokiaľ ide o práva, boli to právo mlynu, právo jatky, právo variť pivo, čapovať víno, páliť pálenku, právo lovu a rybolovu, právo vypaľovania tehál a napokon právo vydržiavať jarmoky a trhy.

S menom belušského richtára sa stretávame v prameňoch prvý raz v roku 1507, kedy sa spomína richtár Pavol Benkovič a prísažný Benedikt Beňo alias Belobrad. O význame Beluše v tomto čase svedčí aj okolnosť, že mestečko v roku 1534 vystupovalo ako filiálna colná stanica pre vyberanie tridsiatku, ako to potvrdzuje doklad viedenského Haus-, Hof- und Staatsarchiv-u.

Za pričinenia bratov Mikuláša a Mateja Ostrošiča vydal panovník Leopold I.- 14. októbra 1659 trhové privilégium pre mestečko Belušu. Podľa neho jarmoky sa konali štyrikrát ročne, a to na Mateja, na sviatok narodenia sv. Jána Krstiteľa, na sviatok Premenenia Pána a na sviatok sv. apoštolov Šimona a Júdu. Privilégium zakotvuje aj konanie týždenných trhov, ktoré praktizovali už od dávnych čias. Trhové poplatky si mestečko vyberalo samo.

histpreh1

Trhové privilégium panovníka Leopolda I. z roku 1659 pre mestečko Belušu.


V 17. storočí v mestečku nastal značný rozmach remeselníckych cechov. Najstarší cech bol ševcovský a vznikol ešte v roku 1568. Belušský hrnčiari svoje stanovy z roku 1631 mali zostavené podľa vzoru žilinského cechu. Richtár a rada mestečka Beluše v roku 1633 schválili cechové štatúty debnárskeho cechu. Podľa súpisu z roku 1673 v Beluši bolo 25 ševcovských, 13 debnárskych a 9 hrnčiarskych dielní. Okrem týchto cechov boli tu ešte kováči, kožušníci, tkáči, krajčíri a zámočníci. Klobučnícky cech vznikol v roku 1682.

Belušu v roku 1723 postihol požiar, ktorý zničil alebo značne poškodil všetky staré budovy. Zhorel aj kaštieľ pokrytý šindľom, postavený ešte za Ostrošicovcov. Pri tejto pohrome zhoreli aj niektoré dokumenty z archívu mestečka. Po tomto požiari sa postavil v Beluši stoličný dom, slúžiaci hlavne pre vojenské ciele, a to najmä pre ubytovanie dôstojníkov.

Rapídne zhoršenie postavenia mestečka a eskaláciu nespokojnosti jeho obyvateľov, zapríčinenú panstvom, priniesol rok 1751. Belušania do roku 1751 pre panstvo nekonali povinné roboty, zeme a domy a iné nehnuteľnosti sa voľne predávali. Nevyberalo sa ani mýto na trhoch. Nútený kontrakt o usporiadaní pomeru medzi Františkom Xaverom Königseggom a Belušou, zavedený od 1. januára 1751, bol vlastne útokom na práva mestečka a všetkých jeho obyvateľov. Viaceré pramene ukazujú, že obyvatelia Beluše nerešpektovali dôsledne ustanovenia núteného kontraktu z roku 1751, ani zákaz chodenia do lesov, chytania rýb a rakov, a kde len mohli, dali najavo svoju nespokojnosť. Ani po niekoľkých písomných sťažnostiach sa situácia vo vzťahu panstva k mestečku nezlepšovala.

Považie postihla katastrofálna povodeň v roku 1813. Vody Váhu vystúpili nad svoju normálnu hladinu o 14 stôp (4 1/2 metra). Povodeň trvala tri dni a to 26.-28. augusta. Našťastie v Beluši nik neprišiel o život, avšak 57 gazdov na dolnom konci utrpelo škodu.

Veľká povodňová pohroma postihla Belušu 2. júna 1823 následkom prietrže mračien v Pružinskej doline. Takmer celé mestečko bolo zaliate vodou.

Azda jeden z najväčších požiarov v Beluši zúril 15. septembra 1827. Celkovo zhorelo asi 130 domov.

Epidémia cholery, ktorá sa v roku 1831 rozšírila po celej krajine, postihla aj Belušu. Podľa matričných záznamov mor si vyžiadal v dobe od 2. do 19. augusta v Beluši 262 obetí.

Revolúcia 1848/1849 znamenala zánik feudálnych pomerov i v Beluši, i keď ešte nejaký čas trvalo, kým zákony z roku 1848 boli do dôsledkov realizované.

Pre Belušu malo značný význam postavenie železnice v rokoch 1878-1883. V roku 1883 vybudovali v Beluši aj železničnú stanicu a byty pre železničiarov.

Beluša do roku 1887 vystupuje ako mesto, respektíve ako mestečko. Od roku 1888 v rámci reorganizácie verejnej správy, kedy došlo k značnej redukcii mestečiek, ktoré z úradnej moci premenili na obce, aj Beluša sa stáva obcou.

Uhorské ministerstvo vnútra vydalo 24. júla 1913 povolenie na zriadenie lekárne v Beluši s tým, že licenciu dostáva Július Thaller, diplomovaný lekárnik, kežmarský obyvateľ. Thaller sa tu aj usadil a v susedstve kostola si otvoril lekáreň.

Roky prvej svetovej vojny 1914-1918 spôsobili značné zhoršenie hospodárskych a sociálnych pomerov v obci. Najväčšou ranou pre Belušu bolo 77 padlých vojakov, čo zahynuli na rozličných frontoch prvej svetovej vojny.

pomnik padlymsnp 68
                                                                       Pamätník padlým vojakom v prvej a druhej svetovej vojne v Beluši a v Hloži.


histpreh3

Zoznam mien padlých vojakov v prvej svetovej vojne.

V rokoch 1974-1981 sa na základe zvyšovania počtu obyvateľov a budovania strojárskych podnikov v Beluši začalo realizovať rozširovanie cintorína a budovanie domu smútku. Vtedajším predsedom MNV bol Pavol Filo a tajomníkom bol Milan Zbín. Súčasťou novovybudovaného okolia bolo aj zrealizovanie „Monument piatich prstov“- keramických stél z r. 1976. Monument približuje päť pohrôm, ktoré v minulosti zasiahli Belušu. Na ich prednej strane v hornej časti sú symbolicky znázornené tieto udalosti a na zadnej strane je ich detailný popis. Ide o zobrazenie udalostí z 19. storočia- a to cholera, hladomor, povodne, požiar, uhorské vojny a dve svetové vojny v 20.storočí. 

Autor 5 keramických stél – ĽUBOMÍR JAKUBČÍK (1926), keramikár, ktorý sa umeleckému remeslu a priemyslu naučil v Brne a v Zlíne.

Rekonštrukcia Monumentu piatich prstov sa uskutočnila v roku 2014.

POVODNE

Text zo stély:  „2.6.1823- stalo sa na pružinskej doline náramné roztrhnutie oblaku tak, že vody z potokov vystúpené skoro celé mestečko zaujali. V kostole na 5 šuka vysokosti voda narástla. Vyše jak 100 domov padlo“

POŽIARE

Text zo stély „15.9.1827- v Beluši vypukol nešťastlivý oheň celkom na 120 domov a stodol na popol jest obráceno. Pomimo teho krčma aj kostol a fara. Tri zvony s nápisom latinským sa roztopili.“        

HLADOMOR

Text zo stély „V roku 1847 z ohledu veľkej neúrody nastala drahota a veľký hlad tak, že chudobný ľud prinútený bol rozličné rastliny užívať, následkom čoho mnohé nemoce nasledovali a viac ľudí pomrelo“

CHOLERA

Text zo stély „V auguste 1881 prišla cholera a tak ostrým krokom pokračovala, že v deň na sv. Štefana 28 mŕtvych na cinteri ležalo v plachtách zatočených, v tom čase počet občanov z 1800 upadol na 1395“

VOJNY

Text zo stély: „Prvá svetová vojna 1914-1918 vyžiadala si 77 životov. Druhá svetová vojna 1939-45 o život pripravila 9 občanov. Na cintorín pochovali dvoch neznámych vojakov SSSR. Česť ich pamiatke“

belua 2