Na teritóriu belušskej farnosti, vrátane už stáročia k nej patriacimi fíliami ako sú Hloža a Podhorie, jestvujú rozmanité sakrálne pamiatky. Ich dnešná existencia svedčí o starostlivosti predchádzajúcich generácií o tieto objekty.

Kostolík sv. Anny.
Je isté, že väčšina z okoloidúcich nepostrehne, aký klenot stredovekej cirkevnej architektúry stojí uprostred Beluše. Je viac než pozoruhodné, čo o tomto starobylom objekte napísal známy archeológ a historik Dr. Anton Petrovský-Šichman: "Vedľa väčšieho novovekého kostola stojí zachovalá stavba malého románskeho kostolíka sv. Anny. Dĺžka kostolíka je rovnaká ako dĺžka štvrtého kostola v Mikulčiciach na Morave. Portál kostolíka je už ranogotický, pôdorys a okná sú ešte románske. Patrí k najstarším zachovalým stavbám na Slovensku". V interiéri sa nachádzajú zvyšky fresiek.

Kostolík pochádza z druhej polovice 13. storočia, stavebne bol upravený okolo roku 1300.

Kostolík sv. Anny s gotickým portálom priečelia.

Podľa kanonickej vizitácie z roku 1766 kostolík premenili na "ossarium", čiže kostnicu. Zhromažďovali v nej kosti zo zrušených hrobov cintorína, ktorý bol od dávnych čias pri kostolíku. Tieto kosti potom v časoch Jozefa II. uložili do spoločného hrobu už na novom cintoríne.

Farský kostol sv. Alžbety Uhorskej.
Bol postavený v roku 1560 a zasvätený sv. Alžbete Uhorskej. Vybudovali ho z pieskovca. Tento prírodný kameň používali v tom čase v hojnej miere na stavbu monumentálnych objektov. Kostol postavený v renesančnom slohu, vznikol ako katolícky.
Podľa kanonickej vizitácie z roku 1674, na hlavnom, ešte renesančnom oltári, stála socha Panny Márie na rukách s malým Ježiškom. Okolo nej boli sochy sv. Alžbety Uhorskej a sv. Márie Magdalény.

Farský kostol sv. Alžbety Uhorskej.



Interiér kostola sv. Alžbety Uhorskej.

Kostol Sedembolestnej Panny Márie.
Základný kameň pre nový kostol v Hloži posvätil Svätý Otec pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Slovenska v apríli roku 1990. Je to moderne ponímaný škandinávsky typ kostola s vnútornou kapacitou pre 400 osôb. Kostol svojou architektonikou symbolizuje Ježiša Krista, ktorý svojim otvoreným náručím - čo predstavujú dve bočné prístavby kostola - akoby objímal svet a volal ľudí k sebe. Na veži kostola sa vyníma zďaleka viditeľný grandiózny kríž.

Kostol Sedembolestnej Panny Márie.

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého.
Nachádza sa v Hloži. Vznikla v roku 1766 nákladom a starosťou vtedajšej svetskej patrónky obce, zbožnej barónky Judity Tolvayovej, vdovy po Imrichovi Motešickom. V interiéri na oltáriku je baroková socha sv. Jána Nepomuckého z druhej polovice 18. storočia.

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého v Hloži, postavená v roku 1766.

Lurdské jaskynky.
Vo farnosti sú dve. Jedna je v Belušských Slatinách. V Jaskynke je socha Panny Márie, pred ňou kľačí Bernadetta, ktorej sa zjavila v roku 1879. Pred súsoším vyteká termálna voda z prameňa.

Lurdská jaskynka v Belušských Slatinách pri prameni Mária.

Druhá jaskynka je v údolí za prvými "kamennými vrátami" na ľavej strane pred kameňolomom. Vyteká pri nej pramenistá pitná voda.

Pohľad na prvé kamenné vráta.

Miestny cintorín.
V osvietených časoch, v posledných rokoch panovania Márie Terézie (1740-1780) a za Jozefa II. (1780-1790) zrušili na príkaz z vyšších miest pochovávanie okolo kostolov, ktoré zvyčajne stáli uprostred obcí. V tomto čase aj obce patriace do belušskej farnosti zriadili osobitné cintoríny, a to duchu vydaných inštrukcií. Na tých istých miestach existujú tieto cintoríny až dodnes.
V roku 1978 otvorili v Beluši dom smútku. O niečo neskôr domy smútku postavili aj na cintorínoch v Hloži a v Podhorí.

Dom smútku v Beluši.

Monument piatich prstov.
Je symbolom piatich udalostí, ktoré prehrmeli Belušou. Na ich prednej strane v hornej časti sú znázornené symbolmi tieto udalosti a na zadnej strane je ich detailný popis.

Prvý (z ľavej strany):" V auguste v roku 1831 prišla cholera a tak ostrým krokom pokračovala, že v deň na sv. Štefana 28 mŕtvych na cinteri ležalo v plachtách zatočených, v tom čase počet občanov z 1808 upadol na 1695."

Druhý:" V roku 1847 z ohledu veľkej neúrody nastala drahota a veľký hlad, tak, že chudobný ľud prinútený bol rozličné rastliny užívať, následkom čoho mnohé nemoce následovali a viac ľudí pomrelo."

Tretí:" Prvá svetová vojna 1914-1918 vyžiadala si 77 životov. Druhá svetová vojna 1939-1945 o život pripravila 9 občanov."

Štvrtý:"15. septembra 1827 vypukel neštastlivý oheň, celkom na 120 domov a stodol na popol jest obráceno, pomimo teho krčma aj kostol a fara, tri zvony s nápisom latinským sa roztopili."

Piaty: "2. júna 1823 stalo sa na pružinskej doline náramné roztrhnutie oblaku tak, že vody z potokov vystúpené skoro celé mestečko zaujali, v kostole na 5 šlika vysokosti voda narástla, vyše jak 100 domov padlo."

Monument piatich prstov, vedľa domu smútku,
znázorňuje päť pohrôm, ktoré postihli Belušu.

Zabudnutý židovský cintorín.
Na okraji obce, smerom na Visolaje a Považskú Bystricu, sa nachádza starý, zabudnutý židovský cintorín. Bohužiaľ pri tvorbe týchto stránok neboli k dispozícií žiadne materiály vzťahujúce sa k tomuto cintorínu.
(Poznámka autora: Za mojich detských čias, sme sa na tomto cintoríne hrávali. Ako deti, sme to považovali za veľké dobrodružstvo. Až s odstupom času, keď píšem tieto riadky, si uvedomujem, že veľakrát bol tento cintorín devastovaný. Nie detskými hrami, ale rozkrádačmi pomníkov, vandalmi, ktorým tento cintorín vadil, a v poslednom rade aj čiernymi skládkami odpadkov. Skládky časom zanikli, takže teraz v húštine porastov, by sme ich márne hľadali, taktiež pre hustý porast nie je vidieť jednotlivé pomníky.)

Jeden z mála viditeľných pomníkov na židovskom cintoríne.